Psychologicko-pedagogické zákonitosti komunikácie učiteľa so žiakom (1.)

Pedagogická komunikácia

„Vzácne a zriedkavé sú časy, keď si môžeš myslieť, čo chceš a hovoriť, čo si myslíš“. (Tacitus)

Najprirodzenejším spôsobom a prostriedkom používaným na rozvoj osobnosti žiaka v škole je pedagogická komunikácia.

Pedagóg nachádzajúci sa v interakcii s deťmi musí brať na zreteľ ich vekové a psychické zvláštnosti. Ak vzájomné ponímanie medzi vychovávateľom a vychovávaným absentuje alebo žiak je tvrdohlavý a chlapci často tvrdohlavosťou demonštrujú silu charakteru – lepšie na nich pôsobí životná situácia, fakty, následne analyzované staršími osobami. Pri pôsobení slovom na žiakov základnej školy, je vhodné zdôrazňovať šľachetnosť v konaní, disciplinovanosť v správaní, veriť v dobré kvality žiakov a dobré vzťahy s nimi.

Pri rozhovoroch s mladistvými treba pamätať na to, že veľmi citlivo chápu skutočnosť, ako ich osobnosť hodnotia iní. Pri svojej vlastnej charakteristike často opakujú výroky literárnych hrdinov, názory starších, pozorne načúvajú pripomienkam, snažia sa o sebazdokonaľovanie. Pedagóg preto musí uviesť presvedčivé príklady, ukázať na cesty sebavýchovy. V tomto veku je zvlášť dôležité utvrdiť v mladistvom sebadôveru, vypracovať v nich pocit sebaúcty. Žiaci z vyšších ročníkov, dievčatá a chlapci, sa snažia o nezávislosť. V rozhovore s nimi treba zistiť motívy ich konania, ich miesto v kolektíve a situáciu v rodine. Zvlášť taktne treba analyzovať príčiny úspechov a neúspechov mladých ľudí. Medzi iným toto zohráva dôležitú úlohu v stýkaní sa so žiakmi v ktoromkoľvek veku.

Stýkanie sa ľudí zahŕňa v sebe tri základné vzájomne spojené stránky:

• komunikačnú,
• interaktívnu  
• perceptívnu.

Komunikačná stránka stýkania sa, alebo komunikácia, spočíva vo výmene informácií medzi indivíduami, t.j. vo výmene nielen vedomostí, ideí, ale aj činov.

Interaktívna stránka stýkania sa predpokladá vzájomné pôsobenie ľudí, bezprostrednú organizáciu ich spoločnej činnosti. Skúmanie problémov vzájomného pôsobenia má v sociálnej psychológii bohatú tradíciu. Časť autorov stotožňuje stýkanie sa a vzájomné pôsobenie, interpretujúc jedno aj druhé ako komunikáciu, iní vnímajú vzťah medzi vzájomným pôsobením a stýkaním sa ako vzťah foriem nejakého procesu a jeho obsah. Niekedy uprednostňujú hovoriť o spojenej, a napriek tomu samostatnej existencii stýkania sa ako komunikácii a vzájomného pôsobenia ako interakcii.

Perceptívna stránka stýkania sa je procesom vnímania a poznania stýkajúcich sa partnerov a na tomto základe vytvorenia vzájomného ponímania. Vedci – pedagógovia a psychológovia vyčleňujú možné funkcie stýkania sa:

• kontaktná, ktorej cieľom je vytvorenie kontaktu ako stavu vzájomnej pripravenosti k prijatiu a odovzdaniu správy a podporu vzájomného spojenia v podobe neustálej vzájomnej orientácie;
• informačná výmena správami, t.j. príjem a odovzdanie akýchkoľvek požadovaných poznatkov, a taktiež výmena názorov, rozhodnutí a zámerov;
• podnecujúca stimulácia aktivity partnera, s ktorým sa stýkame, usmerňujúca ho na vykonanie tých či iných činov;
• koordinačná – vzájomná orientácia a zosúladenie konania pri organizácii spoločnej činnosti;
• ponímanie – nielen adekvátne pochopenie zmyslu správania, ale aj ponímanie partnermi jeden druhého;
• emotívne vyvolávanie u partnera nevyhnutných emocionálnych zážitkov ako aj zmenu s jeho pomocou vlastných zážitkov a stavov;
• ustanovenie vzťahov – uvedomenie si a urýchlenie svojho miesta v systéme rolových, statusových, pracovných, interosobnostných a iných spojení spoločenstva, v ktorom má pôsobiť indivíduum;
• ovplyvnenie – zmena stavu, správania, osobnostne zmyslových útvarov partnera, medziiným, jeho zámerov, cieľov, názorov (A. A. Leontjev, 91).

Pri opísaní komunikačnej stránky stýkania sa objavujeme špecifiká v procese výmeny informácie v prípade komunikácie medzi dvoma ľuďmi:

• Stýkanie nemožno vnímať len ako vyslanie informácie nejakým odovzdajúcim systémom alebo jej prijatie druhým systémom, pretože na rozdiel od jednoduchého „pohybu informácie“ medzi dvoma zariadeniami, ide o vzťah dvoch indivíduí, z ktorých každý je aktívnym subjektom: ich vzájomná informovanosť predpokladá organizovanie spoločnej činnosti.
• Charakter výmeny informáciami medzi ľuďmi sa určuje tým, že prostredníctvom systému znakov môžu partneri vplývať jeden na druhého. Výmena takejto informácie predpokladá vplyv na správanie partnera. Komunikačný vplyv je niečo iné ako psychologické pôsobenie jedného komunikujúceho na druhého s cieľom zmeny jeho správania. Efektívnosť komunikácie sa meria práve tým, nakoľko sa toto pôsobenie podarilo.
• Komunikačný vplyv ako výsledok výmeny