Psychologicko-pedagogické zákonitosti komunikácie učiteľa so žiakom (2.)

Komunikácia pedagóga s učiacimi sa a jeho vplyv na ich emócie

V dnešnej dobe, v ktorej svetom vládnu peniaze a rozpad citových väzieb, má každý svoje mokasíny a necíti potrebu obúvať si cudzie. Každý má svoje konto, svoje auto, svoje štyri steny, svoju televíziu, svoj e-mail a svoju plnú chladničku. Každý má všetko svoje a nevidí dôvod sa o to deliť s iným. Sýty nie je nútený vcítiť sa do hladnejšieho a tak mu neverí. Vytratila sa schopnosť vcítiť sa do situácie iného, čiže empatia. Posledná ako schopnosť vcítenia znamená, že sme schopní vidieť svet očami druhého (I. Búciová, 2006).

Empatia ako schopnosť vcítenia sa znamená, že sme schopní vidieť svet očami druhého. Ak sa dokážeme vcítiť do situácie iného človeka, môžeme lepšie spoznať jeho prežívanie a uľahčiť mu nepríjemný stav. Je motivujúcim faktorom prosociálneho správania, obsahuje aspekt altruistický. Empatický proces teda zahŕňa všetky tri zložky, ktoré  tvoria základnú štruktúru riadenia ľudského konania: poznávaciu, emočnú, motivačnú (B.Buda, 1994).

Stýkanie sa je takým druhom vzájomného pôsobenia ľudí, kde v ňom zúčastnené osobnosti svojím vonkajším vzhľadom a správaním v menšej či väčšej miere vplývajú na ašpirácie a zámery, na stav a pocity jeden druhého, pričom, v čase, ak jeden z nich, ktorý vstupuje do kontaktu s inými, vďaka sformovaných sa u nich spôsobov stýkania, bez akéhokoľvek úsilia zo svojej strany, podporuje alebo jednoducho vytvára u iných ľudí dobrú náladu a iní vnášajú do svojich vzájomných vzťahov s inými ľuďmi napätie a provokujú rozvoj v nich negatívnych emócií.

Tieto rozdiely v emocionálnych ohlasoch, ktoré rozliční ľudia vyvolávajú vo svojom okolí, sú dôsledkom toho, že ľudia v nerovnakej miere chcú a vedia vybrať pre každý prípad najvhodnejší štýl a spôsob stýkania sa. V situácii, keď jedni môžu prejavovať svojráznu flexibilnosť a s ohľadom na zvláštnosti zúčastnených v komunikácii ľudí vnášať do svojich spôsobov stýkania sa požadovanú okolnosťami korektúru, iní na také niečo nie sú schopní. Z toho vyplýva, že v styku s rozličnými kategóriami osôb používajú jeden a ten istý, pre nich zaužívaný spôsob stýkania sa. Emocionálne stavy, ktoré môžu títo ľudia vyvolať vďaka im vlastnému spôsobu stýkania sa u tých, s ktorými vstupujú do najrozličnejších kontaktov, sú nepochybne aj veľmi nejednoznačné. Ľudia s neflexibilnými spôsobmi správania v stýkaní sa vyvolávajú priaznivú emocionálnu reakciu u iných osôb často náhodne len preto, že ich spôsob stýkania sa súvisí s individuálnymi zvláštnosťami iných účastníkov komunikácie a s ich požiadavkami na človeka (S. Vojtovič, č. 2, 2010). V celom rade prípadov, kedy sa ich spôsob stýkania sa rozchádza s takými požiadavkami, títo ľudia vyvolávajú nespokojnosť u iných účastníkov stýkania sa, utužujú a podporujú u nich negatívne emócie.

Odborníci (pedagógovia, psychológovia) vyčleňujú nasledujúce štýly stýkania sa (Psychológia, s. 92):

• autoritatívny,
• demokratický,
• nedôsledný

Stav spokojnosti a radosti relatívne častejšie vzniká u žiakov v tých triednych kolektívoch, kde sú triednymi učiteľmi pedagógovia, ktorí sa pridržiavajú demokratických princípov vo svojej komunikácii so žiakmi – mladistvými. Stav skľúčenosti u žiakov pozorujeme častejšie, ak je pedagóg osobnosťou autoritatívneho typu, a prežívanie hnevu a zloby je skôr typické pre žiakov, ktorých pedagógovia sú nedôslední vo vzťahoch so žiakmi.

Každý zo štýlov správania sa pedagógov nie v rovnakej miere „evokuje“ podobné zážitky u rozličných skupín žiakov. Bezpochyby vytvárajúc nerovnaké skúsenosti emotívnych zážitkov u žiakov, ktorí majú približne rovnaké študijné výsledky a podobný prístup k spoločným povinnostiam, pedagógovia rozlične pôsobia na formovanie charakterových vlastnosti mladistvých, dokonca aj v prípade, ak žiaci majú rovnaký prospech a sú rovnako aktívni pri plnení spoločných úloh. Je očividné, že všetky tieto fakty dovoľujú uvidieť len poznatky spôsobu komunikácie, praktizovanej človekom pri nastolení vzťahov s inými ľuďmi pre vytvorenie u nich určitých skúsenosti emotívnych zážitkov.

Najšpecifickejšou črtou medziosobnostných vzťahov je ich emocionálny základ. Znamená to, že vznikajú a utvárajú sa na základe určitých citov, ktoré existujú medzi učiteľom a žiakmi a medzi žiakmi navzájom (A. Nelešovská, 2005).

Spolu s tým vzniká otázka, prečo ten či iný typ komunikácie, praktizovaný pedagógmi vo vzťahu ku žiakom, vyvoláva a utužuje u nich častejšie a rýchlejšie jedny zážitky a zasa iné pomalšie. Zjavne u každého človeka, medziiným aj u žiaka, podľa toho ako sa zapája do rozličných druhov činnosti a obohacuje sa o skúsen