Interpersonálne konflikty medzi žiakmi a riešenia konfliktov v triedach

Obdobie dospievania je ohraničené od 10., resp. 11. rokom veku žiaka do 14., resp. 16. roku života žiaka a je označované ako pubescencia. Emocionálne reakcie pubescenta sú v porovnaní s mladším školským vekom nápadnejšie a zdajú dajú byť vo vzťahu k vyvolávajúcim podnetom neprimerané. Výkyvy v emóciách bývajú spojené s kolísaním aktivačnej úrovne. Zmena emocionálneho prežívania sa navonok prejavuje väčšinou impulzivitou a nedostatkom sebaovládania.

Nízka frustračná tolerancia, precitlivenosť a premenlivosť nálad dospievajúcich sa stáva rušivým faktorom v medziľudských vzťahoch a prispieva ku vzniku konfliktu.

Žiak v období staršieho školského veku považuje za dôležitú súčasť života „príliš sa nenamáhať“, pokiaľ to nie je naozaj nutné. Nejde mu o to, aby obohatil svoje vedomosti, ale hlavným motívom činnosti je vyhnúť sa nepríjemnostiam. Väčší nápor nejasného a nezrozumiteľného učiva je automaticky odmietaný, pretože posilňuje osobnú neistotu. Zabraňuje dosiahnutiu uspokojenia a zvyšuje uplatňovanie obranných mechanizmov – najmä úniku (ignorácia, vytesnenie, racionalizácia). Menej často sa obranné reakcie prejavujú polemizovaním o nezmyselnosti učiva s učiteľom, čo by sme mohli hodnotiť ako aktívnu formu obrany. Taktiež únik do fantázie umožňuje odpútanie sa od reality a aspoň symbolické zvládnutie najrôznejších situácií, s ktorými prichádza do kontaktu a ktoré pubescent ešte nedokáže reálne riešiť.

Výrazným znakom tohto vývinového obdobia je kritickosť, čo možno považovať za prejav subjektívneho prežívania novej kompetencie a zároveň pocitu neistoty, daného vedomím viacerých možností. Kritickosť sa uplatňuje predovšetkým vo vzťahu k autoritám ako rodič, učiteľ a podobne. Sebavedomie je v tomto období veľmi labilné a zraniteľné, čo je spojené s výrazným preceňovaním vlastných síl, schopností a možností. Školský prospech stráca svoj pôvodný význam, nakoľko je považovaný za hodnotu dospelých. Veľký význam začína nadobúdať pozícia v rovesníckej skupine, čo znamená znásobenie vplyvu vrstovníkov na názory, rozhodnutia, konania pubescentov. Toto je jeden z krokov, ktoré vedú k osamostatneniu jednotlivca od „príliš obmedzujúcej“ rodiny.

Vplyv prostredia na situácie vznikajúce v školskej triede

Správanie žiakov v triede je ovplyvnené rôznymi prostrediami, v ktorých sa žiak pohybuje. Na začlenenie dieťaťa do kolektívu má výrazný vplyv rodinné prostredie. Rodičia zaujímajú u detí v prvých rokoch života popredné miesto, stávajú sa pre ne výchovným vzorom. Deti riešia svoj život a problémy v ňom podobne ako rodičia a podobne sa orientujú v medziľudských vzťahoch (Střelec, 2007).

Základom zvládania náročných situácií sú optimálne citové vzťahy v rodine. Najúčinnejšími prístupmi, ktorými predchádzame vzniku konfliktov je vzájomný rešpekt medzi rodičmi a deťmi, spoločne strávený voľný čas, povzbudzovanie a prejavovanie lásky. Zdravím rodinným prostredím a vhodným usmerňovaním možno v človeku potlačiť jeho negatívne vlastnosti a charakterové črty a naopak podporiť a rozvíjať tie pozitívne. Rodičia však môžu byť aj častým zdrojom konfliktov u žiakov a to vtedy, ak uplatňujú nevhodnú výchovu, napr. príliš prísnu, dávajú neprimerané tresty. Problémom je, ak deti vyrastajú v rozvrátenej rodine, alebo v rodine, kde je prítomný alkoholizmus. Podľa Ľ. Gáborovej (2001) konflikty v rodine, hoci aj pred deťmi utajované, vytvárajú tiesnivú atmosféru. Vzájomná neúcta býva nielen zdrojom výchovných problémov dieťaťa v rodine, ale neskôr aj v škole a širšom sociálnom prostredí.

U detí z narušeného rodinného prostredia sa často objavujú hádky, žalovanie, bitkárstvo, ľahko sa dostávajú do konfliktných situácií.

Školská klíma ako dôležitý faktor školského života

Jedným z faktorov školského života, ktorý ovplyvňuje prácu v škole, správanie sa žiakov, riešenie problémov a konfliktov, prežívanie ťažkostí je školská klíma. Klímu v triede predstavujú dlhodobejšie sociálne vzťahy spojené s citmi a prežívaním. Sú to pretrvávajúce vzťahy medzi žiakmi navzájom, vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi a vzťahy medzi učiteľmi a vedením školy a ostatnými zamestnancami (Koštrnová, 2014).

Ak je v triede priaznivá atmosféra, žiaci si navzájom pomáhajú, aj vzťahy v triede sú bezkonfliktné. V žiackom kolektíve sa však môžu vyskytnúť aj konfliktné situácie, objavujú sa najmä tam, kde prevažujú dominantné vzťahy medzi žiakmi. Vzniká vzájomné odmietanie, nezdravá rivalita, ktorá postihuje najmä slabších žiakov, príležitostne aj žiakov mimoriadne nadaných. Objavujú sa prvky agresie, neznášanlivosti, autoritatívnosti jedných voči druhým, nekamarátskosť, krutosť, tvrdohlavosť. Na vytváranie a vznik konfliktov v školskej triede vplýva aj štýl vedenia triedy zo strany učiteľa. Učiteľ by mal byť schopný vcítiť sa do problémov a ťažkostí svojich žiakov a mal by byť schopný problémy riešiť spolu s nimi. Negatívne na žiakov pôsobí neurotický učiteľ alebo autoritatívny prístup učiteľa.

Konflikty, ktoré rieši učiteľ autoritatívnym spôsobom, môžu smerovať k urovnaniu, resp. k ich potlačeniu, ale spravidla sa nevyriešia. Tie isté konflikty sa časom objavujú opakovane.

Ak učiteľ usmerňuje aktivitu a samostatnosť žiakov tak, aby spoluutvárali život triedy, stali sa spoluzodpovednými, možno medzi deťmi vnímať častejšie prejavy spolupráce, snahu vzájomne si pomáhať. Agresívne správanie a nezdravá súťaživosť sa vytráca. Deti oceňujú vlastnosti, akými sú spravodlivosť, humor, veľkorysosť, majú radi učiteľov, ktorí sa dokážu vžiť do ich záujmov. Žiaci vždy prijímajú učiteľa, ktorý vie primeraným spôsobom nadľahčiť problém, tému. Učiteľ sa musí správať tak, aby bolo jasne cítiť, že chce pochopiť deti, že si ich váži, že chce, aby o všetkom hovorili úprimne a hlavne, deti musia vedieť, že im učiteľ chce pomôcť. Problémové a neposlušné deti by nemal kritizovať, ale mal by ich viesť k tomu, aby vedeli posúdiť svoje správanie. Prospech a správanie žiaka je výrazne závislé od postoja učiteľa, najmä od jeho sympatií k žiakom. Aj dieťa má svoje želania, ktoré potrebuje uspokojiť.

Druhy konfliktov medzi žiakmi

V školskom prostredí rozlišujeme konflikty medzi žiakmi, ktoré vznikajú v školskej triede, na chodbe, v šatni, v telocvični, v školskej jedálni, na WC a v iných priestoroch školy. V školskej triede vznikajú konflikty medzi žiakmi počas vyučovania, ale aj cez prestávky. Počas vyučovacej hodiny je častým konfliktom vyrušovanie spolužiakov tak, že sa žiaci nemôžu sústrediť na vyučovací proces, problémom je aj vzájomné odpisovanie, rozprávanie, vtipkovanie, drganie alebo rozťahovanie sa na lavici.

Ak si žiaci navzájom nerozumejú, cez prestávku sa často objavujú slovné hádky a nadávanie. Najmä u dievčat sa vyskytujú konflikty, ktoré sa prejavujú v ohováraní, posmievaní alebo v skákaní si do reči. Zdrojom konfliktu môže byť aj žiarlivosť na spolužiakov pri úspechoch v škole. Žiaci zvyknú riešiť, kto sa s kým kamaráti, kto s kým sedí v lavici, alebo kto je obľúbenejší u toho ktorého učiteľa. U chlapcov sa prejavuje vzájomné vyhrážanie sa, obťažovanie a často aj fyzické napadnutie. Deti veľmi rýchlo reagujú odvetou, ktorej prejavom je násilie. Pri najmenšom podpichnutí alebo nespokojnosti so správaním spolužiaka prepukne bitka. U starších žiakov dochádza najčastejšie ku konfliktom v boji o vedúcu pozíciu v triednom kolektíve. K bitke medzi spolužiakmi dochádza často na miestach, ktoré sú menej kontrolované učiteľmi, napr. v priestoroch toaliet a školských šatní. V šatniach sa objavujú aj teritoriálne spory, ktoré vznikajú obsadením vešiaka či poličky. Ku konfliktom často dochádza aj v školskej jedálni, kde sa najmä starší žiaci predbiehajú, tlačia a zapárajú do seba. V školských priestoroch sa často objavuje aj vedomé ubližovanie, šikanovanie, keď fyzicky a psychicky silnejší žiaci ubližujú slabším žiakom. Niekedy je to mierna forma násilia, vtipy na účet niekoho, ale najmä u starších žiakov sa objavuje vydieranie a fyzická agresia. Niektoré druhy konfliktov si žiaci vyriešia sami medzi sebou, niekedy treba zásah učiteľa alebo školského psychológa.

Pri odstraňovaní problémov žiakov v správaní sa využívajú rôzne programy, tréningy, výcviky zamerané na rozvíjanie sociálnych zručností žiakov, efektívneho riešenia konfliktov.

Riešenie konfliktov – prieskum v podmienkach školy

Z pozície vedúceho pedagogického zamestnanca odporúčame realizovať v škole prieskum, ktorého predmetom môže byť vnímanie a riešenie konfliktov žiakmi základnej školy. Cieľom je zistiť, aké druhy školských konfliktov vnímajú a rozlišujú samotní žiaci na druhom stupni základných škôl, čo považujú za ich príčinu a aké spôsoby riešenia konfliktov najčastejšie vidia okolo seba a využívajú ich.

Úlohy prieskumu:

• získať empirické údaje o tom, aké druhy konfliktov uvádzajú žiaci na druhom stupni základných škôl,
• zistiť, aké sú najčastejšie príčiny vzniku konfliktov,
• zistiť, aké druhy riešení konfliktov zvyknú používať,
• zistiť, aké emocionálne stavy prebiehajú u žiakov.

Vždy je dobré stanoviť si hypotézy. V našom prípade sme predpokladali sme, že:

• výskyt konfliktov budú starší žiaci druhého stupňa uvádzať častejšie ako mladší žiaci,
• výskyt konfliktov bude častejšie lokalizovaný v triede ako v iných priestoroch školy,
• bitka ako forma konfliktu bude uvádzaná častejšie u chlapcov ako u dievčat.

Prípravnú etapu výskumu tvorilo štúdium monografickej a odbornej literatúry. Zamerali sme sa na teoretickú analýzu problematiky. V realizačnej etape sme pri zbereempirických faktov použili metódu dotazníka, ktorá spočívala v predkladaní písomných otázok žiakom. Táto metóda nám umožnila v pomerne krátkom čase získať veľké množstvo potrebných údajov. Dotazník, ktorý sme zostavili, bol určený žiakom druhého stupňa základnej školy. Mal 19 otázok. Desať bolo uzavretých, na ktoré žiaci odpovedali voľbou z uvedených možností, 9 bolo otvorených, kde žiaci odpovede vytvárali sami. Pri uzavretej otázke sme použili vzhľadom na vek detí 4-stupňovú škálu (nikdy – zriedka – dosť často – veľmi často).

Príklad:

Milí žiaci, prosím Vás o vyplnenie dotazníka. Závery slúžia pre potreby školy.

V možnostiach nikdy – zriedka – dosť často – veľmi časti odpoveď, prosím, zakrúžkujte.

 Získané fakty sme spracovali kvantitatívnymi a kvalitatívnymi metódami. Pri kvantitatívnej analýze sme využili matematicko-štatistické metódy (percentuálne výpočty). Pri kvalitatívnej analýze sme využili logické metódy analýzy, syntézy a komparatívnu metódu. Výsledky zistení sme prehľadne spracovali do tabuliek a grafov.

Aplikačná etapa môže byť zameraná na interpretáciu výsledkov výskumu napríklad členmi predmetovej komisie, metodického združenia, výchovnej komisie, resp. na zasadnutí pedagogickej rady aj za účasti odborných zamestnancov škôl.

Príklad:

Odporúčania pre prax

Na základe získaných výsledkov výskumu si dovoľujeme navrhnúť tieto odporúčania pre prax. Odporúčame:

• rozširovať na školách programy na riešenie konfliktov a využívania mediačných zručností,
• zavádzať tréningy pre učiteľov zamerané na osvojenie zručností pri riešení sporov, osvojenie základných princípov neautoritatívneho riešenia konfliktov, empatie a asertivity,
• zavádzať tréningy pre žiakov zamerané na rozvíjanie sociálnych zručností, kde na základe praktických cvičení získajú praktické vedomosti o konfliktoch,
• klásť väčší dôraz na sociálny a emocionálny rozvoj žiakov, na permanentné vylepšovanie medziľudských vzťahov v triedach,
• žiakov informovať o tom, že v škole existujú konkrétni ľudia (školský psychológ, sociálny pedagóg, učitelia, asistent učiteľa), na ktorých sa v prípade potreby môžu obrátiť,
• učiť žiakov vzájomnej tolerancii a rešpektovaniu druhých,
• rozvíjať spoluprácu učiteľov, rodičov a žiakov,
• konflikt riešiť včas, najlepšie po opadnutí emócie oboch aktérov konfliktu,
• konflikt medzi žiakmi nikdy neriešiť v prítomnosti iných žiakov a neriešiť ich autoritatívnym spôsobom,
• nájsť si priestor a čas na úspešné vyriešenie konfliktu,
• žiakom zabezpečiť diskrétnosť, ubezpečiť ich, že rozhovor je dôverný,
• komunikovať so žiakmi otvorene a úprimne,
• oboznámiť žiakov s ďalším postupom, ak konflikt presahuje všetky normy, pravidlá a predpisy.

Škola by mala vypracovať vnútornú smernicu o prevencii a riešení šikanovania v školách.

Pri komunikácii so žiakom, ktorý je v konflikte, je dôležité udržiavať s ním očný kontakt, nekričať, používať pokojný tón hlasu a klásť otvorené otázky. Vyhnúť sa treba používaniu zatvorených otázok a negatívnemu formulovaniu otázok. Počas riešenia konfliktu nie je vhodné hodnotiť to, čo povedal. Ak sme so žiakom očami v jednej línii, dieťa otvorenejšie pristupuje k riešeniu konfliktu a je zodpovednejšie.Ak si niektorí z aktérov konfliktu neuvedomuje svoje konanie, treba použiť príbeh, kde by bol on hlavným hrdinom. Od žiakov treba požadovať detailné informácie, v náročných sporoch individuálne. Po vyjadrení sa žiaka treba zrekapitulovať to, čo povedal.Žiakom treba nechať priestor, kde si môžu vymeniť a objasniť názory. Zistiť, či obe strany konfliktu pochopili, čo chceli povedať a spoločne hľadať prijateľné riešenie konfliktu. Návrhy riešenia konfliktu je vhodné nechať na žiakov. Treba dbať na to, aby riešenia boli adekvátne a priniesli „zisk“ obom žiakom (win – win metóda). Žiakom treba poskytnúť približne rovnaký čas na vyjadrenia. V závere konfliktu je dôležité zhrnúť a zrekapitulovať výsledok a poďakovať obom stranám za ich prístup k riešeniu konfliktu.Odporúčame už na 1. stupni realizovať so žiakmi ranné kruhy, kde sa žiaci učia vyjadrovať svoje pocity, názory, reflektovať, argumentovať, dávať si spätnú väzbu. Do vyučovania je vhodné zaradiť aj hry na rozvoj prosociálneho správania.