Konceptualizácia kritického myslenia - kognitívna doména

Kritické myslenie sa v posledných rokoch stalo jednou z najfrekventovanejších tém. Máme možnosť ho identifikovať v profiloch našich škôl, v oficiálnych dokumentoch deklarujúcich výsledky vzdelávania v rôznych stupňoch edukácie, rapídne stúpol počet odborných a vedeckých výstupov na danú tému, prevažná väčšina škôl už operuje s týmto pojmom ako samozrejmosťou a pod.

Nárast sledujeme zvlášť od roku 2008 – od oficiálnej podpory rozvoja kritického myslenia v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo sa premietlo aj v prioritných cieľoch Štátneho vzdelávacieho programu a následne Inovovaného Štátneho vzdelávacieho programu.

• Prečo ani po vyše desaťročí naše cieľové skupiny edukačného procesu nedosahujú aspoň spodnú hranicu úrovne kritického myslenia podobných skupín edukantov (príp. ich učiteľov) z krajín, kde sa skutočne kritické myslenie rozvíja?
• Prečo absentujú v našej spoločnosti dispozície kritického mysliteľa?

Získať intelektuálne cnosti znamená schopnosť prejsť celým procesom kritického myslenia s plnou morálnou zodpovednosťou. Ide o náročný proces, ktorý si vyžaduje mať intelektuálny nadhľad, poznať jeho kognitívne komponenty (so súborom prislúchajúcich subkomponentov) a aj jeho afektívne dispozície. V príspevku je predstavený súbor procesov a činností potrebných na kvalitné kritické a morálne usudzovanie v kognitívnej doméne.

Konceptualizácia kritického myslenia v kognitívnej doméne zahŕňa tieto kognitívne zručnosti: interpretáciu analýzu, hodnotenie, usudzovanie, vysvetlenie, monitorovanie a korekciu vlastnej argumentácie – sebareguláciu.

Kognitívne komponenty a subkomponenty kritického myslenia

V edukačnej praxi sa často trápime nad tým, čo je kritické myslenie a ako ho môžeme rozvíjať. Zastávať názor, že budeme raz za čas (alebo za vymedzené obdobie) aplikovať vybrané metódy na rozvoj kritického myslenia a domnievať sa, že tým zvýšime jeho úroveň a zabezpečíme trvácnu prenositeľnú spôsobilosť, je veľmi mylná predstava. Potrebujeme zmeniť myslenie pedagógov a kritické morálne uvažovanie sa musí stať každodennou súčasťou našej školskej kultúry. Dlhodobé skúmanie problematiky nás stále vracia k prelomovej štúdií v tejto oblasti. Pracovná skupina Delphi (vyše 46 expertov z Kanady a USA) pod vedením P. A. Facioneho (1990, s. 6 - 11) špecifikovala kognitívne zručnosti.

1. INTERPRETÁCIA – pochopiť a vyjadriť význam alebo dôležitosť širokej škály skúseností, situácií, údajov, udalostí, úsudkov, konvencií, domnienok, pravidiel, postupov, kritérií.

a) Kategorizácia – vyjadriť alebo vhodne sformulovať kategórie na porozumenie, opisovanie alebo charakterizovanie informácií, aby nadobudli zrozumiteľné významy.

Príklad: Rozpoznať problém, definovať jeho charakter bez toho, aby bola ovplyvnená informácia; určiť užitočný spôsob triedenia a subtriedenia informácií; podať zrozumiteľnú správu o situácii; klasifikovať údaje, zistenia alebo názory pomocou danej klasifikačnej schémy.

b) Dekódovanie významu – zisťovať a opisovať informačný obsah, afektívny význam, direktívne funkcie, zámery, motívy, účely, spoločenský význam, hodnoty, názory, pravidlá, postupy, kritériá alebo inferenčné vzťahy vyjadrené v konvenčných komunikačných systémoch, ako sú v jazyku, sociálnom správaní, kresbách, číslach, grafoch, tabuľkách, diagramoch, znakoch a symboloch.

Príklad: Zistiť a opísať účely osoby pri kladení danej otázky; oceniť význam konkrétneho výrazu tváre alebo gesta použitého v danej s