Konceptualizácia kritického myslenia - afektívna doména

V predošlom príspevku sme venovali pozornosť konceptualizácii kritického myslenia v kognitívnej doméne. Ovládať jednotlivé procesy a činnosti v kognitívnej oblasti nestačí. To, čo v skutočnosti ovplyvňuje spôsobilosti kritického mysliteľa vo veľkej miere, sú dispozície. Apelujeme na podstatnú vec, a to, že keď chceme kvalitne rozvíjať kritické a morálne myslenie v našich školách, potrebujeme poznať nielen kognitívne činnosti, ktoré sa v procese kritického myslenia vyžadujú, ale aj afektívne dispozície. Tieto zložky sa v praxi nedajú od seba oddeliť. Ich integráciu zdôrazňuje teória múdrosti podľa D. A. Kramerovej (1990, in Rusiel, I., 2018, s. 194).

Múdru osobnosť možno chápať ako laického teoretika, ktorý rieši určitú množinu predpokladov o sociálnej realite a je schopný aplikovať ich v rôznych oblastiach, aby reguloval problémy vznikajúce v jeho prežívaní, radí ostatným pri riešení problémov, formuje sociálne inštitúcie a hľadá význam a kontinuitu prežívania. Podľa tejto koncepcie sú kognície a afekty vzájomne závislé. Centrálny princíp je integrácia, pričom kognície a afekty sú vzájomne závislé a vzájomne spolupracujú pri formovaní zručností súvisiacich s múdrosťou.

Dispozície sa považujú za etiku kritického mysliteľa, ktoré ovplyvňujú jeho spôsobilosti v kognitívnej doméne vo veľkej miere.

Kritickí myslitelia majú schopnosti a dispozície, ktoré ich vedú ku kritickému mysleniu. Schopnosti možno identifikovať priamo, dispozície nepriamo tým, že sa zvažujú, ktoré faktory prispievajú alebo bránia vo výkone schopnosti (Hitchcock, D., 2018).

Afektívne dispozície kritického myslenia

Široká škála výskumov predpokladá existenciu a skúmanie charakteru a vzdelávacej relevantnosti dispozícií kritického myslenia. V slovenských podmienkach nachádzame minimum skúmaní, ktoré by boli orientované na charakterové a afektívne dispozície kritického mysliteľa. Podnetom sú zahraničné poznatky o skúmaní a vývoji odborných názorov na dispozičné aspekty kritického myslenia. J. Dewey (1933, s. 118) opísal dispozičné aspekty myslenia ako osobné atribútykritického mysliteľa, a to ako aktívne vytrvalé a starostlivé zváženie domnienky alebo predpokladanej formy poznania vo svetle dôvodov, ktoré ich podporujú a ďalších záverov, ku ktorým má tendenciu.Mnohí súčasní odborníci (napr. Facione, P.A., Paul, R.W., Elderová, L. a i.) navrhujú používať pojem dispozíciaoznačujúci charakteristické vlastnosti jednotlivca. Ľudská dispozícia je vnútorná motivácia osoby konať voči osobám, udalostiam alebo reagovať na ne. H. Siegel (1988) dispozíciu myslenia chápe ako tendenciu, sklon alebo inklináciu myslieť určitým spôsobom za určitých podmienok. V jeho teórii nachádzame podnetné úvahy. Najzakladanejšou vecou je dispozícia dobre hodnotiť a riadiť sa dôvodmi. Táto dispozícia je dôležitým aspektom osobnosti. Dispozícia je skutočná tendencia uvažovať určitým spôsobom za určitých okolností. Je to základná črta človeka, ktorá existuje, aj keď sa nevyjadruje, a ktorá utvára predpovede týkajúce sa budúceho myslenia. Dispozíciou je oživujúci motív, ktorý, ak ho máme, tak nás prinúti myslieť v súlade s týmito pravidlami. Je to to, čo nás vedie k tomu, aby sme sa zapojili do takého myslenia. Dispozície nie sú iba rutinne vykonávaným správaním. Rovnaká dispozícia môže vyvolať celkom odlišné správanie. Napríklad, osoba X má dispozíciu spochybniť autoritu. Táto dispozícia sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi a tieto prejavy sa môžu systematicky líšiť v rôznych kontextoch – pri rôznych autoritách. Osoba X ich niekedy môže napadnúť tým, že vykrikuje, niekedy zosmiešňuje, niekedy ignoruje a pod. To sú všetky spôsoby, ktorými možno autoritu napadnúť, ale sú od seba odlišné, pokiaľ ide o ich správanie. Je to rovnaká dispozícia, ale nie sú to prípady rovnakého typu správania.

Dispozície spôsobujú, že konáme alebo sa správame charakteristickými spôsobmi – napríklad spôsobmi, ktoré spochybňujú autoritu, ale neurčujú presnú formu, v ktorej sa prejavujú, pretože sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi. Túto teóriu môžeme zhrnúť do základných bodov:

1. Dispozícia nemusí byť a zvyčajne nie je taká silná, že si vôbec vyžaduje akýkoľvek prejav alebo správanie. Napríklad autor je pripravený podieľať sa na filozofickej argumentácii. Jeho dispozície však môžu byť a často sú potláčané únavou, hnevom, zvedavosťou, radosťou, frustráciou a pod., môže byť silno alebo slabo zneškodnený.
2. Dispozície nás nemusia nevyhnutne okradnúť o našu slobodnú vôľu. Dlhodobo existujúci metafyzický pohľad nazývaný kompatibilizmus (mäkký determinizmus) objasňuje, že naša slobodná vôľa je zlučiteľná s našimi činmi, ktoré majú príčiny.
3. Vzdelávanie – podporu dispozícií treba vnímať ako dôležitý vzdelávací cieľ. Ak sa nám podarí podporiť príslušné dispozície u edukantov, ich myšlienky, úsudky a činy sa zmenia. Napríklad, ak získajú dispozíciu kriticky posúdiť to, čo počujú, bolo povedané, budú uvažovať novými spôsobmi; budú si klásť otázky týkajúce sa spoľahlivosti zdrojov; budú mať záujem prekonať konflikt medzi tým, čo práve počuli a medzi existujúcim vlastným presvedčením, potom začnú odmietať tvrdenia, ktoré by predtým neuvážene akceptovali – správny účel vzdelávacieho úsilia. Mnohé výskumy preukázali, že hoci ľudia majú kritické myslenie, bez uplatnenia súboru postojov (cností mysle) môže byť interpretácia mylná.

Dispozíciu človeka ku kritickému mysleniu považujeme za nevyhnutný predpoklad tohto druhu myslenia. Vo všeobecnosti sa pokladá za etiku kritického myslenia.

Správa Delphi uvádza aj popis atribútov mysle ideálneho kritického mysliteľa takto: Ideálny kritický mysliteľ je zvyčajne zvedavý, dobre informovaný a dôveryhodný, otvorený, flexibilný, spravodlivý, nestranný pri hodnotení, čestný čeliť osobným zaujatostiam, obozretný pri rozhodovaní, ochotný znovu zvážiť, objasniť problémy usporiadané v zložitých záležitostiach, usilovne sa venovať hľadaniu relevantných informácií primeraných pri výbere kritérií, zameraný na výskum a vytrvalý pri hľadaní výsledkov, ktoré sú také presné, ako to subjekt a okolnosti vyšetrovania umožňujú (Facione, P. A., 1990, s. 3).

Uvádzané atribúty sú výsledkom konsenzu 46 expertov z celého USA a Kanady. Medzi nimi boli aj filozofi, ktorí sa veľmi dobre orientovali v spisoch Grékov a značne prispeli k opisu ideálneho kritického mysliteľa. Podľa ich názoru by bolo neúplné zamerať sa len na zručnosti myslenia a vynechať zložku osobnosti. Ide o súbor postojov, ktoré definujú osobné dispozície kritického mysliteľa na použitie v osobných, profesionálnych a občianskych záležitostiach.

Podľa správy Delphi (Facione, P.A., 1990, s. 13) väčšina expertov považuje nasledujúce dispozície za súčasť konceptualizácie kritického myslenia. Za dobrého kritického mysliteľa možno považovať toho, ktorý má tieto dispozície:

• zvedavosť v súvislosti so širokou škálou otázok,
• záujem stať sa a zostať všeobecne dobre informovaný,
• ostražitosť pri využívaní kritického myslenia,
• dôvera v procesy logického skúmania,
• dôvera vo vlastný rozum,
• otvorenosť voči rôznym svetovým názorom,
• flexibilita pri zvažovaní alternatív a názorov,
• porozumenie názorom iných ľudí,
• nestrannosť pri posudzovaní argumentácie,
• schopnosť odstrániť svoje predsudky, predpojatosti, stereotypy, egocentrické alebo sociocentrické tendencie,
• obozretnosť pri pozastavovaní, prijímaní alebo pozmeňovaní rozsudkov,
• ochota prehodnocovať a revidovať vlastné názory, ak relevantné úvahy naznačujú, že zmena je oprávnená.

P. A. Facione et al. (1994) potvrdili, že dispozícia kritického myslenia sa posilňuje rozvojom kognitívnych schopností kritického myslenia. Autor potvrdzuje význam rozvoja silnej dispozície kritického myslenia. Hovorí o hodnote silného kritického myslenia. Silný kritický mysliteľ musí byť schopný s istotou analyzovať, odvodzovať a vysvetľovať, čomu má veriť a čo robiť v kľúčových situáciách úsudku, ale bez spravodlivého prístupu k vyriešeniu, ktoré je srdcom dispozície kritického myslenia, pravdepodobne nedosiahne očakávanú kvalitu úsudku.

Prvý nástroj navrhnutý na meranie siedmich dispozičných aspektov kritického myslenia vychádza zo správy Delphi. V teórii P. A. Facioneho et al. (1994) sa charakterizuje týchto sedem ukazovateľov dispozícií kritického myslenia:

1. Zvedavosť – stupnica California Critical Thinking Disposition Inventory meria intelektuálnu zvedavosť a túžbu učiť sa. Zvedavý človek sa chce dozvedieť viac. Vedomostný základ sa stále rozširuje. Nedostatok zvedavosti môže signalizovať obmedzenie postoja k potenciálnemu rozvoju vedomostí.
2. Systematickosť – meria organizovanosť, disciplinovanosť, sústredenosť a usilovnosť pri riešení. Systematická osoba by sa pravdepodobne vždy zameriavala na otázku, kým by nenašla odpoveď. Osoba, ktorá tieto atribúty nemá, vystavuje sa nedbanlivosti.
3. Analytickosť – analytická škála sa zameriava na oceňovanie uplatňovania zdôvodnenia a použitia dôkazov na vyriešenie problémov, predvídanie potenciálnych ťažkostí a pod. Takýto typ osoby sa neuspokojí so slabým argumentom. Očakáva sa, že bude hľadať súvislosti medzi pozorovaniami a teoretickými vedomosťami.
4. Hľadanie pravdy – stupnica hľadania pravdy sa zameriava na atribút toho, že jedinec túži hľadať najlepšie vedomosti v danom kontexte, je odvážny pri kladení otázok, preukazuje čestnú a objektívnu snahu o vyriešenie, aj keď zistenia nepodporujú jeho vlastné záujmy alebo vopred vyjadrené názory. Taký človek bude pravdepodobne prehodnocovať nové informácie a dôkazy. Naopak, jedinec, ktorému táto dispozícia chýba, bude veriť tomu, čomu chce, bez hľadania pravdy.
5. Otvorená myseľ – táto stupnica sa zameriava na tolerantnosť odlišných názorov s citlivosťou na možnosť vlastnej zaujatosti.
6. Sebadôvera – stupnica sebavedomia meria dôveru, ktorú jedinec vkladá do vlastných procesov odôvodňovania. Sebadôvera umožňuje človeku dôverovať zdravým odôvodneným úsudkom a viesť ostatných k racionálnemu riešeniu problémov. Od študentov, ktorí prejavia dôveru vo svoje zdôvodnenia, sa očakáva, že budú súhlasiť s takými výzvami: Testy, ktoré si vyžadujú myslenie, nie memorovanie, sú pre mňa lepšie. Som hrdý na svoju schopnosť pochopiť názory iných.
7. Kognitívna zrelosť – naznačuje vedomie, že na danú situáciu, problém alebo návrh môžu existovať viaceré potenciálne perspektívy. Osoba, ktorá silne prejavuje kognitívnu zrelosť, sa snaží túto skutočnosť zohľadniť pri prijímaní dôležitých rozhodnutí. Táto osoba sa pravdepodobne posunie vpred, keď sa vyžaduje rýchle rozhodnutie, aby odložila rozhodnutie, ak je čas na dôkladnejšie zváženie veci, alebo prehodnotí rozhodnutia, ak sa objavia nové dôkazy.

Záver

Intelektuálne cnosti a morálne hodnoty sú niečím, čo môže jednotlivec dosiahnuť. Dôležitým prvkom je činnosť jednotlivca pomocou správneho stimulovania kompetentným vodcom a využitia vlastného potenciálu. Samotné použitie rozumu nestačí, pretože integritu medzi morálnym a kritickým myslením musíme chápať ako konštrukciu kriticky reflektujúcej morálky. Hovoríme o náročnom procese myslenia, nie súbore ustálených informácií, ktoré treba pasívne prijať. Ide o ochotu a schopnosť pracovať s informáciou a vedieť ju využiť pri procese rozhodovania, čo zahŕňa kognitívne zručnosti a afektívne dispozície. 20. a 21. storočie zaznamenáva vo svete revolúciu v kritickom myslení. Svetoví odborníci došli ku konsenzu, že konceptualizácia kritického myslenia spočíva v kognitívnej a afektívnej dimenzii. Predstavené dispozície sa považujú na návyky mysle a postoje, ktoré kauzálne prispievajú k tomu, že sa človek prejavuje ako kritický mysliteľ. Tieto všeobecné tendencie, sklony uvažovať konkrétnymi spôsobmi za konkrétnych okolností by sa mali stať samozrejmou súčasťou nášho edukačného úsilia.

Našim vzdelávacím cieľom by malo byť pripraviť absolventov škôl, ktorí sa dobrovoľne a kvalifikovane budú zapájať do kritického a morálneho myslenia. Vzdelávacie inštitúcie majú viesť svojich žiakov k tomu, aby boli ochotní a schopní využívať svoje kognitívne schopnosti v oblasti analýzy, interpretácie, inferencie, hodnotenia, vysvetlenia, autoregulácie. Aby sme pôsobili na edukantov komplexne, nemožno vynechať podporu a rozvoj dispozičnej dimenzie. Tento rámec skupiny kognitívnych a afektívnych spôsobilostí tvorí základné identifikačné cností ideálneho kritického mysliteľa. Uvedené atribúty a činnosti naznačujú, že v edukačnej praxi nestačí aplikovať raz za čas metódy na rozvoj kritického myslenia. Aby sme zmenili myslenie budúcej generácie, potrebujeme kognitívnu revolúciu v našom školstve.