Kvalita metodického orgánu školy a osobnosť učiteľa je cestou ku kvalite edukácie

„Nikdy neporastieš, pokiaľ sa nepokúsiš urobiť niečo nad rámec toho, čo si už zvládol.“ R. W. Emerson

Dištančné vzdelávanie nám umožnilo poznať mnohých žiakov inak, ako sme ich poznali doteraz. Akokoľvek budeme na uvedené vzdelávanie nazerať, prídeme k záveru, že dištančná edukácia nemôže nahradiť každodenné interakčné prezenčné vzdelávanie. Zvládnuť otvorenie škôl nebude jednoduché ani pre učiteľov, ani pre žiakov. Žiaci si budú zvykať na systém práce a doháňať zmeškané aj v oblasti socializácie. Učitelia stoja pred úlohou, ako zvládnuť vedomostné rozdiely medzi žiakmi, ako ich priviesť k systému práce, ako sa vyrovnať s doučením učiva, ktorému nebola venovaná pozornosť, ktorá mu patrí, čo z učiva vynechať a pod. Aj o týchto témach treba  hovoriť v metodických orgánoch školy, ktoré by mali byť pre zabezpečenia kvality metodického riadenia škôl určujúce.

Škola potrebuje metodické orgány

Novelou vyhlášok o materskej škole a základnej škole, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2021 sa zmenilo postavenia metodických orgánov škôl. Cieľom novely vyhlášok bolo znížiť administratívnu záťaž a zefektívniť niektoré riadiace procesy vedúcich pedagogických zamestnancov. V základných školách sa tak ponecháva na zvážení riaditeľov škôl zriaďovať metodické združenia a predmetové komisie ako poradné orgány riaditeľa školy. MŠVVaŠ SR v dôvodovej správe uvádza:

„Ustanovenie sa týka predovšetkým menších škôl s malým počtom pedagogických zamestnancov daného predmetu. V takomto prípade je postačujúca pedagogická rada ako poradný orgán riaditeľa školy, ktorá prerokúva predovšetkým otázky pedagogického procesu a jeho výsledky. Ide o zefektívnenie vnútorného systému riadenia školy.“[1]

Reflektujúc toto zdôvodnenie by bolo logické, ak by sa prijatá zmena týkala neplnoorganizovaných škôl. V plnoorganizovaných školách majú metodické orgány veľmi dôležitú úlohu a ich opodstatnenosť vnímame ako zásadnú a určujúcu pre zabezpečenia kvality metodického riadenia škôl.

Podľa súčasne platnej novelizovanej vyhlášky pre základnú školu [2] platí: „Riaditeľ ako svoje poradné a iniciatívne orgány, ktoré sa zaoberajú pedagogickými a výchovno-vzdelávacími aktivitami a otázkami, môže zriadiť:

1. metodické združenie pre pedagogických zamestnancov prvého stupňa,
2. predmetové komisie pre učiteľov druhého stupňa,
3. metodické združenie triednych učiteľov“ (§ 4 ods. 3 vyhlášky č. 320/2008 Z. z.).

Poradnými orgánmi riaditeľa školy ostávajú pedagogická rada, metodické združenia a predmetové komisie (za predpokladu, že sú zriadené). Členmi pedagogickej rady sú naďalej pedagogickí zamestnanci. Vzhľadom na obsah rokovania pedagogickej rady by prítomnosť napr. psychológa, sociálneho pedagóga alebo školského logopéda ako člena pedagogickej rady s právami a povinnosťami bola žiadúca, najmä ak sa riaditeľ školy rozhodne nezriadiť metodický orgán, čo mu legislatíva umožňuje, a to bez ohľadu na počet žiakov, pedagogických zamestnancov a problémy, ktoré si zmeny na školách vyžiada nielen pandemická situácia, ale aj pribúdajúci počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a trend zriaďovania školských podporných tímov.

Pripravovaná novela zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch prináša možnosť zriadenia školského podporného tímu (§ 84a), ktorý podľa dôvodovej správy rieši personálne zabezpečenie inkluzívneho tímu:

„Riaditeľ MŠ, ZŠ, SŠ môže na účely inkluzívneho vzdelávania vytvoriť školský podporný tím, ktorého úlohou je najmä koordinovať rozvoj inkluzívneho vzdelávania, zabezpečiť rešpektovanie rozmanitosti, schopností a rôznorodých výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka, zabezpečiť vo výchove a vzdelávaní uplatňovanie používania prístupov a stratégií, ktoré vyplývajú z jednotlivých odborov vedy a techniky, spolupracovať so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie a ďalšími subjektmi pri podpore detí, žiakov a ich zákonných zástupcov v oblasti výchovy a vzdelávania, poskytovať poradenstvo pedagogickým zamestnancom, podieľať sa na tvorbe školského vzdelávacieho programu. Členom školského podporného tímu je školský špeciálny pedagóg a všetci odborní zamestnanci príslušnej školy. Členmi školského podporného tímu môžu byť aj iní pedagogickí zamestnanci.“

Novela vyhlášky o základnej škole priniesla aj zmenu v osobitnom poverovaní riaditeľa školy pre pedagogických zamestnancov vedením metodických združení a predmetových komisií, ak sú na škole zriadené. V zdôvodnení tohto kroku ministerstvo uvádza, že jej účelom je:

„odstrániť osobitné poverenie riaditeľa školy pre pedagogických zamestnancov vedením metodických združení a predmetových komisií, ak sú na škole zriadené. Je postačujúce v záujme zníženia administratívnej záťaže poverenie tejto skutočnosti uviesť do zápisnice z rokovania pedagogickej rady“.[3]

Novela vypustila z dokumentácie školy zápisnice z predmetovej komisie a metodického združenia, ak nie sú na škole zriadené. Ministerstvo uvádza, že je možné ich naďalej viesť, ak sú na škole zriadené uvedené poradné orgány riaditeľa školy a ak riaditeľ školy rozh