Kvalitná cudzojazyčná výučba cez optiku žiakov a rodičov

V roku 2025 plánuje OCED odštartovať prvé PISA meranie cudzojazyčných zručností 15-ročných žiakov (OECD, 2024). Detailnejšie porozumenie podstaty toho, čo a prečo sa na hodinách cudzieho jazyka deje, doteraz absentovalo. Podľa OECD treba prehodnotiť kvalitu výučby cudzích jazykov, ktorá spočíva na pochopení žiakov a ich spôsobov učenia sa, ako aj na odbornosti ­učiteľa a jeho metodike (Marconi et al., 2018).

Podľa Hattieho, autora bestselleru Visible Learning (2008) a jeho pokračovaní (napr. Hattie, 2012), existuje spoľahlivý spôsob, ako sa dozvedať o úrovni kvality výučby. Je ním akčný výskum každodennej školskej praxe.

Hattieho metaanalýzy potvrdili známy fakt, že kvalitu výučby najviac ovplyvňuje učiteľ či učiteľka.¹

Nie však každý učiteľ, ale „vplyvný“ učiteľ, ktorý dokáže vnímať seba ako hodnotiteľa výsledkov vlastného učenia. Premýšľa reflexívne, realizuje kroky smerom k žiakom – ponúka im rôzne ľahšie aj náročnejšie alternatívy spôsobov učenia sa. Je nadšený, vie budovať vzťahy so žiakmi. Dokáže rozpoznať, kedy došlo k skutočnému naučeniu sa. Rozumie chápaniu žiakov, je ochotný im pomáhať. Poskytuje im priebežne spätnú väzbu, a zároveň očakáva spätnú väzbu od žiakov aj rodičov.

Otázky na spätné väzby učiteľom od žiakov a rodičov boli v r. 2022 súčasťou dotazníka, vytvoreného na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela, zaslaného cez NIVAM na 2 644 adries učiteľov cudzích jazykov na 1. stupni ZŠ. Vyplnilo ho len 374 z nich, čo je limit nášho výskumu, a preto jeho závery nezovšeobecňujeme. Na druhej strane jeho analýzy prinášajú cenné podnety pre zlepšovanie kvality výučby cudzích jazykov na primárnom stupni.

Väčšina respondentov – učiteľov potvrdila, že spätné väzby od žiakov a rodičov dostávajú. Až 61 % z nich eviduje pozitívne spätné väzby od žiakov a 67 % od ich rodičov. Negatívne spätné väzby sa vyskytujú zriedkavejšie, 21 % od žiakov a 21 % od rodičov. Štvrtina respondentov spätné väzby od rodičov nedostáva – či už sú to rodičia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia; alebo rodičia, ktorí neovládajú cudzí jazyk ani didaktiku jeho výučby a/alebo nie sú zvyknutí dávať spätnú väzbu; alebo ide o spokojných rodičov, ktorí bezvýhradne dôverujú postupom učiteľa. Zvyšní respondenti (29 %) sa k tejto otázke nevyjadrili. Pod žiackymi spätnými väzbami mysleli respondenti vyžiadané aj spontánne spätné väzby žiakov, vyjadrené verbálne aj neverbálne.

V nasledujúcich odsekoch ponúkame prehľad kategórií zistených zo spätných väzieb od žiakov aj rodičov.

Primerané očakávania a úspech eliminujú strach a podnecujú motiváciu

„Deti sa tešia na hodinu jazyka. Je to ich obľúbený predmet. Pre nich je to najkratšia zo všetkých hodín; rýchlo im ubehne. Keď hodina skončí, pýtajú sa sklamane: ‚To už je koniec hodiny?’ A niekedy dodajú s úsmevom: ‚Veď sme sa ešte nestihli učiť.’ Chcú v aktivitách pokračovať aj cez prestávku.“

Aj takto opísala väčšina učiteľov a rodičov záujem detí na 1. stupni učiť sa cudzí jazyk – v škole, ale aj doma. Nie sú vystresované, neboja sa tohto predmetu. Naopak, majú radosť a chuť učiť sa. Sú motivované tým, keď sa im podarí niečo povedať v cudzom jazyku v triede, na dovolenke alebo doma, keď porozumejú rozprávke v cudzom jazyku. Deti povzbudí pochvala rodičov, ktorí jazyk neovládajú, ale tešia s