Narušenie kohézie sociálnych skupín v šlolách

Adekvátna dynamika školských skupín sa na konci školského roka pomaly dostávala do starých koľají. Napriek tomu by sme takmer nenašli školu, kde by dynamiku skupiny v triedach nemuseli pedagógovia vytvárať nanovo. Problematickou sa javila typovo temperamentná potencia žiakov, ktorá predstavovala bipolárnosť v rovine extroverzie a introverzie. Extrovertní žiaci boli nadšení z opätovného fungovania prezenčného vzdelávania a svojou sociálnou extrapotenciou predstavovali hrozbu pre introvertné, submisívne typy, ktoré cítili nebezpečenstvo sociálneho ataku, osobnostnej dynamiky a excentrickosti extrovertov, preto radšej volili únik z klasickej formy výučby. Množstvo vymeškaných hodín a apel rodičov, aby sa deti mohli vzdelávať dištančne, prinieslo nové výzvy:

• Ako harmonicky zladiť extrapolarity, ktoré v priebehu izolácie COVID-19 sa výrazne prehĺbili?

Do integrácie postcovidového syndrómu vzdelávania vstúpil nečakaný aspekt - noví žiaci v školách z radov odídencov z Ukrajiny. Introvertom pribudol ďalší rozmer zvládania interakcie s novými spolužiakmi, na ktorých sa extrovertné typy detí tešili a introverti si kládli otázky, ako budú akceptovaní novými spolužiakmi s nábojom extroverzie. Ide o silné podvedomé, ale aj vedomé obavy, ktoré deti riešili únikom zo školského prostredia, dôkazom čoho sú vysoké počty vymeškaných hodín i priama participácia rodičov využívajúcich možnosť rodičovského ospravedlnenia. Vedúci zamestnanci by mali orientovať svojich zamestnancov k maximálnemu využitiu pedagogicko-psychologického majstrovstva, viesť ich k znovu utváraniu nových dynamických celkov, sociálnych skupín, pričom treba veľmi citlivo integrovať submisívne typy detí a korigovať dominantných jedincov v triede.

Charakteristika a podstata sociálnej skupiny

Najcharakteristickejším znakom sociálnych skupín je spoločný cieľ, záujmy, opakovaný a trvalejší bezprostredný kontakt. Skupina predstavuje sociálnu formáciu, združenie jedincov. Skladá sa z určitého počtu osôb, ktorí sú prepojení a tvoria jeden celok. Súčasťou sociálnej skupiny môže byť na istý vymedzený čas aj ktokoľvek iný, kto zastáva tie isté alebo podobné hodnoty, má rovnaké ciele a akceptuje všetky normy, ktoré si skupina definuje a dodržiava, a to zvyčajne pod vedením konkrétneho riadiaceho článku. Výrazným znakom každej sociálnej skupiny je vzájomné pôsobenie. Nečlenovia akejkoľvek sociálnej skupiny musia členov určitej skupiny vždy vnímať ako tých, ktorí patria do danej konkrétnej skupiny.

Sociálna skupina plní dve veľmi podstatné funkcie. Ide o cieľovú a emocionálnu doménu, ktoré pomáhajú efektívnejšie dosiahnuť stanovený konkrétny cieľ. Emocionálna funkcia predikuje, že skupina uspokojuje sociálne a psychologické potreby svojich členov, ktoré sú voči sebe vo vzájomne určených, získaných pozíciách. Skupina má vyšpecifikovaný systém hodnôt a noriem, ktorý reguluje správanie členov. V školách to bývajú triedy, záujmové krúžky, kluby, hudobné, športové, výtvarné, environmentálne, výchovné, pracovné a iné skupiny. Z pedagogicko-výchovného hľadiska možno sociálnu skupinu charakterizovať ako určité množstvo cieľavedome organizovaných jednotlivcov, ktorí sú v úzkej kooperácii smerujúcej k naplneniu vytýčených spoločných cieľov.

Sociálnu skupinu možno chápať ako celok, ktorý predstavuje:

• sociálnu interakciu (vzájomné pôsobenie) členov uskutočňujúcu sa podľa istých pravidiel; každá sociálna skupina má svoje vlastné pravidlá, pocit prináležitosti, príslušnosti ku skupine, stotožnenie sa so skupinou s jej hodnotami, názormi,
• skupinovú identitu (totožnosť), príslušnosť ku skupine. Uznávajú ju aj tí, ktorí do nej nepatria; členovia skupiny sú chápaní nie ako jednotlivci, ale ako ľudia patriaci do konkrétnej skupiny; ďalším dôležitým znakom sú spoločné ciele, č