Vplyv rovesníckej mediácie na správanie žiaka (1.)

                                „ ... skloniť sa treba najhlbšie k učiteľovi, čo z bytosti vychoval človeka, lebo je ľahšie počítať príklady, kresliť grafy, vysvetľovať javy, zostavovať aparatúry, recitovať úryvky, prekladať vety, či dávať góly, ako vyučovaním predmetu vychovávať človeka so srdcom a dušou ľudskou v harmónii so svetom...“. J. A. Komenský

Zdravá komunikácia medzi rodičom a učiteľom, dobré vzťahy v pedagogickom tíme, ale aj práca s dynamikou rovesníckej skupiny by sa mali stať nevyhnutnou výbavou pedagógov. Proces implementovania školskej a rovesníckej mediácie do prostredia školy nám sprostredkováva i výchovné posolstvo – posilňovanie samostatnosti, sebavedomia strán v neagresívnom riešení rôznych nedorozumení. Každý pedagogický a odborný zamestnanec svojou osobnosťou a správaním významne ovplyvňuje dianie na škole, a preto by mal byť príkladom v pozitívnom správaní voči ostatným.

Záťažové situácie sa stali pevnou súčasťou nášho života. Sú symbolom modernej spoločnosti. Sprevádzajú nás ako tieň, voči ktorému nikto nie je imúnny. Spor alebo konflikt nie je sporom alebo konfliktom pokiaľ sa ním nestane. Vo všeobecnosti konflikt najčastejšie vzniká vtedy, keď sa jednotlivec alebo skupina cítia byť negatívne ovplyvnení iným jednotlivcom alebo skupinou, napr. kvôli rozdielnosti názorov.

Takáto nezhoda či nedorozumenie môže byť:

• Implicitné: jedna strana má subjektívny pocit, že druhá strana sklamala jej očakávania a porušila svoje záväzky.
• Explicitné: môže vzniknúť napr. následkom zlej alebo neefektívnej komunikácie a takto je pociťované oboma stranami.

Konflikt je vnímaný ako negatívny jav, ktorému sa treba vyhnúť. Tento postoj však nie je úplne správny, pretože konflikt sa nikdy nedá úplne eliminovať a popieranie jeho existencie nepomáha jeho vyriešeniu.

Na označenie konfliktu možno použiť aj slová napr. nesúhlas, nedorozumenie, nezhoda, rozpor, rozkol, spor, súperenie, hádka, zrážka, súboj, bitka, boj, zápas.

Konflikt nemusí byť spravidla len negatívny, ale môže v sebe skrývať aj veľa pozitívnych momentov, napr.:

• zviditeľnenie hodnôt, ktoré sú pre strany sporu dôležité a cenia sa,
• vyjasnenie vzájomných postojov,
• podpora spontánnosti v komunikácii,
• zvýšenie výkonu a produktivity medzi členmi skupiny.

Úloha výchovno-vzdelávacích inštitúcií pri riešení konfliktov

Výchovné a vzdelávacie inštitúcie plnia dôležitú úlohu v procese vytvárania rôznych životných príbehov vrátane tých, ktoré súvisia s riešením konfliktov. Školské prostredie je poznačené zvýšeným napätím. Medzi mladými ľuďmi možno pozorovať rôzne vzťahy a rôzne spôsoby komunikácie. Konflikty sú, vzhľadom na zmeny v správaní a vnímaní okolia ale i samého seba, pomerne bežné a časté. Niekedy je príčinou konfliktu zdanlivá banalita, inokedy ide o vážnejšiu udalosť alebo problém, avšak v mnohých prípadoch je príčina príliš bezvýznamná v pomere k tomu, ako sa konflikt vyvíja a ako je samotnými žiakmi riešený.

V súčasnej dobe je školské prostredie poznačené veľkou rôznorodosťou. V prostredí, ktoré by malo byť pre žiakov príkladom vytvárania pozitívnych medziľudských vzťahov, sú žiaci veľmi často svedkami  neprimeraného riešenia konfliktov dospelými z pozície sily, resp. vyhýbania sa konfliktom. Ak si uvedom