Stratégie rozvoja motivácie žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia

Sociálne znevýhodňujúce prostredie

Legislatívne ukotvenie pojmu sociálne znevýhodnené prostredie považujeme za dostatočné, napriek tomu sa nám javí ako výhodnejšie používanie pojmu sociál­ne znevýhodňujúce prostredie, ktoré vnímame ako prostredie, ktoré je možné meniť, a to vhodnou intervenciou minimalizovať podmienky, ktoré uvedené prostredie robia znevýhodňujúcim, a tým sa podieľajú na znevýhodňovaní jednotlivcov, ktorí v tomto prostredí žijú a vyvíjajú sa.

V školských legislatívnych dokumentoch Slovenskej republiky sa vyskytuje pojem dieťa alebo žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia. Podľa § 2 písm. o) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia je žiak, ktorý žije v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti.

Konsolidovaná verzia štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie (2023), podľa ktorej bude možné vzdelávať žiakov, ktorí nastúpili do prvých ročníkov základných škôl naposledy v šk. roku 2025/2026, ako aj Štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie (2023), ktorý bude od šk. roku 2026/2027 kurikulárnym dokumentom, podľa ktorého budú postupovať všetky základné školy vo vzdelávaní žiakov od prvého ročníka, nedisponujú bližším popisom a charakteristikou sociálne znevýhodneného prostredia, ako ani vymedzením žiaka pochádzajúceho z takéhoto prostredia. Charakteristika pojmu žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia je definovaná v Katalógu podporných opatrení (2023), v kapitole zaoberajúcej sa skvalitnením podmienok výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia je definovaný v zhode s vymedzením pojmu v zákone č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní.

V príspevku používame pojem sociálne znevýhodňujúce prostredie a žiak zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Vychádzame pritom z konceptualizácie pojmu sociálne znevýhodňujúce prostredie (Kovalčíková, Džuka 2014). Našu voľbu podporili odborné názory autorov, ktorí sa vo svojich publikáciách venovali uvedenej problematike (Klein, Rusnáková, Šilonová 2012; Šuhajdová 2019). Autori sa zhodujú v tom, že pojem sociál­ne znevýhodňujúce prostredie v sebe integruje dynamický aspekt. Klein, Rusnáková a Šilonová (2012) tento dynamický aspekt vnímajú v intenciách možnosti zmeny takéhoto prostredia. Podobne Kovalčíková a ­Džuka (2014) hovoria, že sociálne znevýhodňujúce prostredie je možné meniť a taktiež dodávajú, že takéto prostredie môže (ale nemusí) mať znevýhodňujúce následky pre osoby, ktoré v tomto prostredí žijú.

V opozícii k uvedenému je sociálne znevýhodnené prostredie vnímané ako statické, ako keby nebolo možné takého prostredie zmeniť (Klein, Rusnáková, Šilonová 2012). Kovalčíková, Džuka (2014) dodávajú, že v prípade sociálne znevýhodneného prostredia sa dôraz kladie na to, že toto prostredie je dôsledkom určitých príčin a Šuhajdová (2019) dodáva, že v centre pozornosti nie je dieťa, ktoré v tomto prostredí vyrastá, ale hovorí sa o prostredí, ktoré je v určitom aspekte znevýhodnené.

Kovalčíková, Džuka (2014, s. 23) definujú sociálne znevýhodňujúce prostredie nasledovne: „Sociál­ne znevýhodňujúce prostredie považujeme za také prostredie, ktoré kvôli sociálnym príčinám obmedzuje alebo zhoršuje prístup dieťaťa k zdrojom spoločnosti. Dieťa, ktoré z takéhoto prostredia pochádza, je týmto prostredím znevýhodňované, avšak tento efekt nemusí byť trvalý.“ Pedagogický aspekt znevýhodňovania vníma žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia ako žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami, s potrebou individuálneho prístupu a potrebou rozvoja alternatívnych foriem a metód vyučovania (tamtiež).

Motivácia

Motivácia tvorí neoddeliteľnú súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, zároveň je vlastná každej ľudskej bytosti. Jej dôležitosť spočíva v tom, že ovplyvňuje záujem žiakov o učivo a učenie sa, ale taktiež je potrebná pri vykonávaní akejkoľvek činnosti. Vhodne zvolená a nasmerovaná motivácia môže vzbudiť a podporovať túžbu po vzdelávaní. V rámci výchovno